Reklama

V ČR bolo spustených desať nový DAB+ vysielačov

Český rozhlas (ČRo) spolu s operátorom České Radiokomunikace (ČRa) spustil v piatok 28. decembra desať nových DAB+ vysielačov. Pokrytie DAB+ multiplexu ČRo sa tak zvýšilo u našich susedov už na 61 % populácie Českej republiky.

K súčasným piatim DAB+ vysielačom v Prahe, Brne, Ostrave, Plzni a na diaľnici D5 pri Beroune, spustených v prvej fáze v roku 2017, pribudli dva vysielače veľkého výkonu: Ústí nad Labem – Buková hora a Trutnov – Černá hora. Cezhraničný úsek diaľnice D5 pokryl vysielač Tachov – Rozsocha. Kľúčovou súčasťou druhej fázy bolo zabezpečenie kvalitného signálu DAB+ na diaľnici D1 medzi Prahou a Brnom. Pokrytie D1 zabezpečia vysielače Jihlava – Strážník, Kácov – Zliv, Měchnov – Vrchy, Čtyřkoly – Dubsko, Velké Meziříčí – Fajtův vrch, Křoví – Rozcestí a Rosice – Obora.

Som veľmi rád, že sa nám podarilo rozšíriť vysielanie na významnú časť diaľničnej siete Českej republiky a zvýšiť pokrytie do ďalších regiónov ČR. Uvedením desiatich nových vysielačov do prevádzky bude mať 61 % populácie ČR možnosť prijímať naše stanice v digitálnej kvalite. Týmto krokom samozrejme nekončíme a už teraz pracujeme na príprave ďalšej fázy pokrytia,“ uviedol riaditeľ Techniky a správy Českého rozhlasu Karel Zýka.

V multiplexe ČRo DAB+ je šírených aktuálne štrnásť rozhlasových staníc s kódovaním AAC-HE v2. Samozrejmosťou sú aj sprievodné multimediálne služby ako napr. slideshow.

Novo spustené vysielače:
Ústí nad Labem – Buková hora – kanál 12C /10 kW/ pol. V
Trutnov – Černá hora – kanál 12C /10kW/ pol. V
Tachov – Rozsocha – kanál 12C /1kW/ pol. V
Jihlava – Strážník – kanál 12D /5kW/ pol. V
Čtyřkoly – Dubsko – kanál 12C /200W/ pol. V
Měchnov – Vrchy – kanál 12C /200W/ pol. V
Kácov – Zliv – kanál 12C /200W/ pol. V
Velké Meziříčí – Fajtův vrch – kanál 12D /200W/ pol. V
Křoví – Rozcestí – kanál 12D /200W/ pol. V
Rosice – Obora – kanál 12D /200W/ pol. V

Šírené stanice:
ČRo Radiožurnál, ČRo Dvojka, ČRo Vltava, ČRo Plus, ČRo Regina DAB Praha, ČRo Region, ČRo Brno, ČRo Ostrava, ČRo Plzeň, Rádio Wave, Rádio Junior, D-dur, ČRo Jazz a Rádio Retro

Kompletnú ponuku DAB+, ako aj DVB-T/T2 vysielačov, môžete nájsť už tradične v sekcii Vysielače.

Ďalšie zaujímavé správy:

Komentáre

  1. Vsade v EU aj mimo nej to ide, len u nas nie.
    Vid minulorocna fraska s AVSom v NR.
    Stale DAB+ nepustili, asi cakaju kedy im vyprsi aj dalsia licencia.

  2. Dnes je to presne šesť mesiacov, čo utíchlo v Nitre DAB vysielanie zo Zobora. Veľmi smutné, hlavne keď Avis ďalej vysiela DAB v Banskej Bystrici, kde vysiela aj Towercom.

  3. IgorNR @ :

    Klídek, celý DAB je úplně o ničem a v praxi otřesný příjem. Zlaté analogové FM které je na příjem vůbec nejlepší co může byt. III. pásmo mělo zůstat pro šiření TV a rozhlas nechat tak jak je!!! UHF se bude sa chvíli opět ořezávat kvůli dalšímu pásmu pro mobilní internet a nenažranosti mobilních operátorů a nakonec TV skončí úplně když ji nebude kde šířit!

    1. To sú z veľkej časti nezmysly. FM neposkytuje kvalitnejší príjem, ako DAB+, práve naopak, okrem toho sa to dá škálovať (kvalita na úkor kapacity a naopak), ďalej pri rovnakom výkone vysielača bude mať DAB väčší dosah, FM pásmo je navyše na hranici svojej kapacity. VHF pásmo zostane aj naďalej použiteľné pre DVB-T/T2, DAB z neho odhryzne len malú časť. A UHF sa nebude orezávať pre nenažranosť mobilných operátorov, ale pre zvyšujúce sa nároky nás zákazníkov (čo nevylučuje fakt, že operátori – hlavne traja najväčší na Slovensku – sú nenažraní, ale s digitálnou dividendou to nesúvisí). A DVB-T/T2 neskončí, stále jej zostane dostatočne široké frekvenčné pásmo, ale jeho zúženie veľmi postihne diaľkový príjem, bohužiaľ. Takže netreba sa zbytočne nad všetkým rozčuľovať a preháňať, veci sa dajú hodnotiť aj triezvejšie.

    2. Cpt. Oblivious @ :

      „… ďalej pri rovnakom výkone vysielača bude mať DAB väčší dosah, …“

      Trepeš somariny protože máme reálně odzkoušen příjem VKV a DAB ze stejného vysílače a tam kde jde FM na teleskop úplně úplně perfektně tak DAB aj na anténu ani ťuk!!! DAB zachyceno pouze na jednom nejvyšším bodě.

      Za další do pár roků je v UHF další dividenda a TV nebude do 700 MHz ale jen do 600 MHz UHF nebude končit nově kanálem 48 ale již 36.

    3. Cpt. Oblivious @ :

      „A UHF sa nebude orezávať pre nenažranosť mobilných operátorov, ale pre zvyšujúce sa nároky nás zákazníkov“

      TV pásmo do 60 kanálu mělo zůstat pro TV vysílání a internet se měl budovat jinde než v UHF.
      Nejvíc na to doplatí kabelovky protože po plném spuštění mobilního internetu v pásmu 700 MHz budou pěkně zarušeny a to do dneška nikdo a nikdy ještě nemíním. Myslíš že chce každý príjem TV přes satelit?!

    4. @Zdenek: tak uveď, o ktorý FM / DAB+ vysielač ide, nech sa pozrieme na výkony! A potom si povieme, kto trepe somariny. Ak si si totiž všimol, písal som „pri rovnakom výkone vysielača“. (A ešte aj na vyžarovacích diagramoch záleží, t. j. do akých smerov je ten výkon posielaný.) A po ďalšej digitálnej dividende bude pásmo pre DVB-T/T2 končiť na k42, nie k36. Ešte aj to bude stačiť pri použití DVB-T2 a HEVC. Ale keďže kanály budú dosť nahusto, bude problém ich zlučovať, takže (v mnohých prípadoch) zbohom, diaľkový príjem, ako som už spomínal. A neviem, kde si zobral, že internet (LTE a perspektívne 5G) sa mal budovať inde, nie v UHF. On sa aj buduje na dalších pásmach (B1 – 2100 MHz, B3 – 1800 MHz, B7 – 2600 MHz, atď.), ale čím vyššia frekvencia, tým viac je potrebná priama viditeľnosť medzi BTS a mobilom pre dobrý príjem (šírenie vĺn sa na vyšších frekvenciách viac podobá šíreniu svetla). Na LTE vo vidieckych oblastiach s riedšou sieťou BTS bolo jednoducho nevyhnutné použiť aj frekvencie z UHF. A ako rastie počet klientov a rýchlosť netu, je potrebná čoraz väčšia šírka pásma, fyzika nepustí a spektrálna efektivita sa nedá zlepšovať donekonečna. Už aj 2G a 3G siete, ako aj Flarion a ďalšie mobilné technológie využívali UHF pásmo (300 MHz – 1 GHz), ale stačilo im ďaleko menej a užších frekvenčných blokov, keďže vtedy boli nároky na kapacitu sietí diametrálne odlišné. Takže s UHF pre mobilné siete sa počítalo hádam odkedy existuje GSM. A zaujíma ma, akým spôsobom zaruší LTE/5G na 700 MHz káblovky? Pokiaľ myslíš na nejaké presluchy do koaxiálnych rozvodov z blízkych silných BTS (v štýle presluchov 1800 MHz B3 LTE do sat. MF vedení), tak to bude IMHO veľmi marginálny „problém“ …

    5. Tiež nevidím zmysel DAB. Podľa technických parametrov je to kvantita na úkor kvality, dátový tok je mizerný. Tomu odpovedajú aj prijímače – podpriemerné „chrastítka“ pre nenáročných, často MONO! Ako to z obrázku k tomuto článku.
      Kvantitu s nízkou kvalitou dnes ponúka internet, ktorý je už takmer v každej domácnosti. Ponúkať to isté cez DAB považujem v dnešnej dobe za zbytočné.

      Význam rozhlasového vysielania do budúcnosti vidím hlavne pri cestovaní (mimo domova s internetom), prevažne pre príjem v pohybujúcom sa dopravnom prostriedku (automobile). A tu má DAB dosť veľký problém, intenzita signálu a jeho zarušenosť odrazmi sa neustále mení. Kým pri FM vysielaní sa zmena kvality prejaví občasným zašumením, či prepnutím na mono, pri DAB nastane úplný výpadok zvuku často sprevádzaný nepríjemnými pazvukmi. A to je veľký kvalitatívny krok späť.

    1. Ak vidíš niekde nejaké chyby, tak povedz kde – a ako to má byť správne podľa Teba.

    2. a ešte sa pridal tretí … cpt.O, určite by som nepísal, ako je to podľa mňa. Ako to je správne, zatiaľ nikto poriadne nevie. Trochu viac vedia v UK, NO, DE a chytajú sa Česi (lebo ich do toho tlačia Nemci). Inak sú to všetko len roztrieštené pokusy. Napr. v DE dali na DAB+ celé VHFIII a chcú mať 8 celoplošných sietí, z toho jednu SFN cez celú krajinu, naopak v FI sa DAB-om nezaoberajú a vo VHFIII majú 3 siete DVB-T2. Čo sa týka kvality (ako pokrytia, tak samotného zvuku), tam to závisí od nastavenia parametrov – tie si môže nastaviť každý prevádzkovateľ podľa svojho a je na ňom, či sa zameria na kvalitu alebo kvantitu. K téme UHF a tým myslím 300~3000MHz len toľko, že toto je tá čerešnička na torte, kde sa stretávajú akceptovateľný útlm prostredia s akceptovateľným rozmerom prenosnej antény a preto skôr či neskôr budú všetky nemobilné služby a aplikácie z tohto pásma vytlačené.

    3. Fíni si môžu dovoliť ignorovať DAB, lebo nemajú tak zahustené FM pásmo, ako my a trebárs Nemci. Na druhej strane, Nóri sú na tom ešte lepšie ako Fíni a aj tak forsírujú DAB+… Ako vravíš, je to celé roztrieštené, každý štát má iný prístup. Ten postreh o UHF pásme je zaujímavý. To by mal potom Zdeněk pravdu, že postupne terestriálne TV vysielanie skončí… Minimálne v UHF. Sú už nejaké náznaky, napr. z prostredia ITU, že k tomu smeruje vývoj, alebo je to len Tvoja úvaha?

  4. Dobrý den.
    Bydlím v západních Čechách a mám již několikaleté zkušenosti s DAB příjmem dříve převážně z Německa a dnes už i z Čech a mohu potvrdit, že DAB je perspektivní budoucnost rozhlasu např. z hlediska kapacity jednoho mutiplexu viz. 14 stanic ČRO, dále úspory energie a jeho kvalita je plně srovnatelná a naprosto dostatečná pro běžný poslech a dle mého soudu srovnatelná i s kvalitním FM příjmem a i to při relativně nízkém datovém toku, neboť je datově upravena tak, aby plně vyhovovala běžnému posluchači. Příkladem je stanice Regina DAB Praha, jejíž zvuk je i při nízkém datovém toku naprosto srovnatelný se stanicemi DAB německými s vyšším datovým tokem např. Sunshine resp. Absolut relax či Absolut Hot. Dle mne tento nový směr v rozhlasovém vysílání již prošel dostatečným vývojem a Český rozhlas tím, že byť sice relativně pozdě začal s pravidelným vysíláním, rozhodně se nemá zač stydět se svým multiplexem, je bezesporu kvalitní. Těším se na další rozvoj DAB vysílání. To neznamená, že zatracuji FM vysílání, naopak prošlo letitým vývojem a je bezesporu velmi kvalitní, nechť zde zůstane ještě dlouhou dobu a není žádný důvod pro jeho vypínání.

    1. Dobrý deň, na čom ste to skúšali a porovnávali? Bol to nejaký solídny DAB tuner pripojený k Hi-Fi zostave, alebo aspoň ku kvalitnejším slúchadlám?
      Odskúšali ste príjem DAB počas jazdy v aute? Ak áno, tak v zastavanej oblasti, mimo mesta v hornatom teréne…?

  5. Ja osobne pocuvam SRO1 a Antenu rock zasadne iba v DAB+ na 12A – Zilina. A podobne sa sa priklanam ze DAB+ je kvalitnejsie ako je FM co susti v stereu. Skuste pocuvat Devin v FM a potom v DABe. Proste DAB+ je super distribucia pre radio nehovoriac o doplnkoch (sluzbach). Dufam ze TWC to zacne spustat celoplosne.

  6. Táto diskusia sa mi celkom páči.
    Prispejem svojou troškou do mlyna:
    Bývam v TN a prijímam BA (Kamzík 12C) multiplex DAB+ (104 km)
    Signál podľa môjho prijímača 90% +/-
    Výkon vysielača 3,6 kW

    Pre porovnanie:
    Vlna z Kamzíka 101,8 Mhz (100 kW)

    DAB+ má lepšie oddelenie kanálov, lepšiu dynamiku, lepší odstup signál/šum

    Kto sa chce presvedčiť, môžem prezentovať.

    Želám Všetkým úspešný nový rok

    1. Digitálne vysielanie má svoje výhody, na mieste príjmu je buď výsledok 100%, alebo žiadny. Dokonalý analógový (FM) príjem si vyžaduje kvalitnú (externú) anténu a kvalitný tuner.
      Otázkou však je, prečo práve DAB?

      Ja osobne prijímam doma rozhlasové stanice cez satelit. Kvalita je asi maximálne možná (v rámci značnej mizérie kvality zvuku rozhlasového vysielania, s výnimkou zopár staníc) a nie som obmedzený len na lokálne stanice. Prínosom je pre mňa hlavne príjem českých rozhlasových staníc.
      Ako spomínam aj vyššie, výrazne lepšie možnosti dnes ponúka internet. Množstvo rozhlasových staníc je prakticky neobmedzené a kvalita záleží len na prevádzkovateľovi rozhlasovej stanice. Internet dnes má väčšina domácností a jeho dostupnosť bude len narastať. Už dnes sú v ponuke rôzne „streamery“ nezávislé na klasickom PC a tiež internetové „rádiá“. Možnosti budú ďalej narastať.
      Veľmi rozumné bolo aj vysielanie rozhlasových staníc cez DVB-T. K lacnému set-top-boxu stačilo pripojiť nejakú „vežu“ s reproduktormi a príjem bez zapnutej TV zvládli aj „seniori“ bez internetu.
      Vzhľadom na súčasné možnosti a hlavne internet, považujem príjem DAB s obmedzeným počtom rozhlasových staníc a v kompromisnej kvalite za neperspektívny.

      Význam v terestriálnom vysielaní vidím práve v „mobilnom“ príjme mimo domácnosti. Dnes najčastejšie v automobile. Dokáže DAB v prostredí s neustále sa meniacou kvalitou príjmu v pohybujúcom sa dopravnom prostriedku uspokojiť nároky? Lebo v tomto prostredí občasné zašumenie FM vysielania nevadí, výpadky digitálneho streamu sprevádzané pazvukmi sú však neprijateľné.

      Takže si treba položiť otázku, čomu a komu má terestriálne rozhlasové vysielanie slúžiť? Je v tomto smere DAB perspektívne a má význam do neho investovať?
      Podľa mňa nie.

    2. Namontuj si na auto takú 1,5 m anténu – prút ako majú taxikári a chytíš celú Európu

    3. Milan: nie každý žije v dosahu optických sietí, je veľa ľudí, ktorí žijú napr. v rodinných domoch a sú odkázaní na dátovo obmedzený net (napr. mobilný LTE/3G, FWA, WiFi, WiMAX…). Pre tých nie sú internetové rádiá ani zďaleka optimálnym riešením. Ani pre seniorov, ktorí často internet nechcú, z rôznych dôvodov.
      Čo sa týka tej kvality vs. kvantity, už som to písal vyššie (a nick „mmc“ tiež), že sa to dá škálovať – menej staníc s vyšším dátovým tokom a naopak. Záleží na vysielateľovi, tak, ako pri internetových rádiách, ako si správne poznamenal.
      DAB/DAB+ bude podľa mňa nevyhnutné, ak budú mať vysielatelia záujem spustiť ďalšie stanice. FM pásmo je už dosť prehustené, obzvlášť v našich podmienkach, keď sme obklopení štátmi s množstvom ich vlastných FM rádií.
      K tomu príjmu v idúcich autách – máš to odskúšané? Ja nie, lebo u nás ani nie je DAB sieť, ktorá by obstojne pokryla cestné ťahy a v takom Nemecku, kde to už možno je, som nebol ani nepamätám. Nemám teraz v malíčku špecifikácie DAB/DAB+, ale predpokladám, že jeho inherentnou súčasťou je aj samoopravný kód (FEC), ochranný interval a ďalšie prvky ako v DVB-T/T2 a DVB-S/S2/S2X, ktoré zabránia rušeniu viacnásobnými odrazmi atď. Taktiež predpokladám nižší počet nosných, kde väčšie rozostupy medzi nimi zabránia vzájomnej interferencii kvôli Dopplerovmu javu. Pre toto všetko som presvedčený, že príjem v idúcom aute nebude problém, dokonca podľa mňa bude ešte lepší, než pri FM.

    4. Re: Cpt. Oblivious
      Ale veď rozhlasové vysielanie má len veľmi nízke dátové toky (stovky kb/s), na to stačí aj to najlacnejšie internetové pripojenie, optika nie je vôbec potrebná. A trend je v tomto smere jednoznačný, dostupnosť internetu bude len narastať.
      Pre seniorov by mohlo zostať FM, alebo radšej využiť DVB-T. Do DAB investovať aj tak veľmi nebudú.
      DAB v praxi odskúšané nemám, ale o problémoch s príjmom v pohybujúcich sa dopravných prostriedkoch sa dá dočítať. Z zvlášť v kopcovitom teréne (na Slovensku typické) a v meste pri prejazde medzi vysokými budovami. Tie problémy má aj FM, len pri FM sa inak prejavujú (to som už písal). A pri DAB je plánovaná nižšia hustota vysielačov s nižším výkonom. Veď to je aj dôvod, prečo je DAB umelo politicky pretláčané. Nižšia spotreba energie a nižšie emisie CO2 v rámci „boja proti globálnemu otepľovaniu“. Či to bude pre občanov prínosom, to je až druhoradé.

    5. Milan: nehovorím o dátových tokoch, ale o limitoch na množstvo dát. Keď počúvaš internetové rádio cca. 8 hodín denne na 128 kbps, za mesiac sa dostaneš na spotrebu cca. 15 GB, a to je už viac, než limit u mnohých mobilných paušálov. Ešte stále je priveľa ľudí (vidiek, rodinné domy…) odkázaných na silne obmedzené druhy pripojenia (WiFi, FWA, WiMAX…), kde 15 GB odhryzne príliš veľa z mesačného limitu, alebo ho rovno prekročí… Ale to sa už opakujem. A k tomu príjmu v idúcich autách, samozrejme, že bude záležať na množstve vysielačov a kvalite pokrytia, na druhej strane na kvalitný príjem (nie zvuk, myslím tým samotný signál) stačí u DAB+ oveľa nižšia úroveň signálu (a SNR), než u analógu. A potom už, čo sa zvuku týka, pokiaľ máš dobrý signál, všetko ostatné závisí od vysielateľov (dátový tok, kodek, loudness war…). Ale v jednom sa zhodneme: tak ako to bolo v prípade DVB-T, aj DAB môže škaredo doplatiť na nekompetentné a korupčné politické rozhodnutia. (CO2 s tým ale takmer nič nemá, spotreba FM vysielačov je kvapka v mori celkovej spotreby.)

    6. Re: Cpt. Oblivious
      Mobilné internetové pripojenie je len doplnkové – na „cesty“. Pri „pevnom“ pripojení na „doma“ snáď už žiaden operátor nemá FUP menej, ako 100 GB na mesiac. A trend je taký, že objem dát narastá kvôli multimediálnemu obsahu a videám vo vysokom rozlíšení. Na rozhlas stačí dátový tok aj po prekročení FUP 🙂
      Áno, na príjem digitálneho vysielania stačí nižší výkon (to je hlavný dôvod jeho presadzovania), ale je veľmi závislé na stabilnej „kvalite“ signálu. Vidím, čo to robí s DVB-T v kopcovitom teréne, ako sa aj pri malej zmene lokality menia odrazy a anténu treba točiť iným smerom.
      Nuž, uvidíme čo povedia zákazníci/poslucháči. DAB však bude len jedna z viacerých možností prijímania digitálneho rozhlasového vysielania. Taký je vývoj. Uvidíme, ktorá možnosť bude dominantná. Ja vidím v terestriálnom vysielaní prínos tam, kde sa nedá tak ľahko nahradiť. To je to spomínané cestovanie a príjem v dopravných prostriedkoch. A tu je potrebný FUNKČNÝ systém.
      Zavádzanie DAB je od počiatku spolitizované a dôvod je práve nižšia energetická náročnosť a boj proti CO2. EU práve prišla s nariadením, že zabudované rádiá v nových automobiloch MUSIA mať DAB tuner. S dobrovoľnosťou sa neráta.
      A netreba zabúdať aj biznis korporácií v oblasti reklamného trhu a hudobného priemyslu (rádiá sú „kľúčom“ pre delenie peňazí z autorských zväzov). Už vidím, ako sa bude zakazovať šírenie českých rozhlasových staníc, ako v prípade TV vysielania.

  7. Ad Milan,
    predbehol si ma s tým satelitným príjmom rozhlasu. Dnes som trochu počúval „Český rozhlas D-dur“ cez „televízor“, aj Devín, cez Astru 3B (23,5°E). Podľa mňa mali celkom dobrý „zvuk“ (už mi nefunguje AIWA, tak preto).
    Maďarská DVB-T vysiela zopár rádií.
    Mám takú otázku, či sú čisto satelitné rozhlasové prijímače? A kde sa dajú zohnať?

    1. Ako písal Milan, stačí na to lacný sat. box s AV jackom, SCART, kompozitným alebo SPDIF výstupom, aj HDMI splitter sa dá použiť. Pri SCART existuje lacná SCART to cinch alebo SCART to 3,5mm jack redukcia, z kompozitného výstupu (Cinch) tiež existuje redukcia na 3,5mm jack. Z AV výstupu je často vhodné použiť redukciu z TRRS 3,5mm jacku (4 kontakty) na TRS jack (3 kontakty), lebo v zapojení TRRS býva mišmaš – nie každý výrobca používa rovnaký „pinout“. Cez redukciu, Cinch kábel, SPDIF alebo HDMI splitter (ten ale stojí podstatne viac, ako redukcie, ktoré sa dajú zohnať už za 2-3 eurá) to napojíš na audiosústavu alebo aktívne repro a hotovo. A výhodné je, ak ten satelitný prijímač má VFD (alebo dokonca LCD) displej, ktorý zobrazuje názov stanice, nie iba číslo. Tiež podpora DVB-S2 a novších audio kodekov (AAC, HE-AAC…) sa určite zíde.
      Ďalšia možnosť je použiť TV (ktorá je prípadne pripojená na audiosústavu) a v nastaveniach vypnúť obrazovku – spotreba energie takto klesne na minimum a opotrebenie obrazovky na nulu.

    2. Cpt. Oblivious to už detailne rozpísal.
      Pri len trochu vyšších nárokoch odporúčam použiť digitálny (väčšinou optický) výstup satelitného prijímača a externý DA prevodník. Analógové výstupy súčasných satelitných prijímačov sú veľmi zanedbávané (je to už len rezerva) a to aj vo vyšších cenových kategóriách.
      Kvalitný zvuk majú už len niektoré stanice ČRO a zo slovenských Devín. Rádio Beat má tiež celkom solídny zvuk. No stanica Slovensko od RTVS má už hrozne komprimovaný a skreslený zvuk bez dynamiky. Väčšinou to rozoznáš už hneď pri prepnutí, čím je zvuk voči iným staniciam hlasnejší (vyššia priemerná hlasitosť), tým je horší. Hovorí sa tomu Loudness War.
      Mnohé satelitné prijímače umožňujú príjem aj internetových rádií. Takže ich využitie je dosť rozsiahle.

Pridaj komentár

Komentáre nesúvisiace s článkom, obsahujúce nadávky, urážky, odkazy, politiku, ako aj tie, ktoré porušujú platné pravidlá a zákony, budú vymazané bez udania dôvodu.